pondelok 2. apríla 2018

Bi-weekly (19. 03. - 01. 04.)

Keď máš pocit, že sa ti život smeje do tváre, a tak vôbec nemáš chuť písať články...

Minulý týždeň som si v hlave prehadzovala myšlienku: Napísať týždenník, nenapísať? Aj tak to čítajú tak 1-2 ľudia... Nakoniec som sa rozhodla, že ho nenapíšem, pretože som sa jednoducho na to necítila... Niežeby som sa dnes cítila o niečo lepšie ako predtým, ale mám chuť sa vypísať.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt vincent van gogh self portraitPrvý bod tohto článku by som chcela z úcty venovať Vincentovi van Goghovi. Tento briliantný maliar mal pred pár dňami narodeniny (dožil by sa nádherných 128 rokov!). Ak o ňom vieš len to, že si odrezal ucho, spáchal samovraždu a namaľoval Slnečnice, radím Ti sa o ňom okamžite dozvedieť niečo viac. Pretože tento maliar nebol len kôpkou nešťastia... Bol úžasnou a múdrou osobnosťou, ktorú dostal život na kolená.







A takisto by som si chcela uctiť ďalšieho úžasného umelca, ktorý mal narodeniny pred pár dňami a ktorého život tiež sklamal. Chýbaš nám Ty a tvoj hlas, Chester Bennington!

///

Ak by som mala tieto dva týždne zhrnúť v jednom citáte, tak by to bol tento: Keď sa ti život vysmieva do tváre, venuj mu ten najúprimnejší úsmev, aký máš. Tieto dni boli rôznorodé. Najmä boli plné sklamania z určitých vecí, ale... Akosi mám pocit, že som z toho všetkého vyviazla silnejšia - akoby som mala čoraz silnejšiu hrošiu kožu. A to je len dobre. Za toto všetko, čo sa mi deje, som vďačná. Nie je to ľahké, ale zvládla som i ťažšie veci. Pochopila som, že život vskutku je sviňa a nech sa snažím ako sa snažím, nezmením to. Jednoducho to musím prijať a bojovať.

///

Pred pár dňami som so švagrom skočila do kina na Ready Player One v 3D. Keďže som pred niekoľkými rokmi čítala knihu a veľmi sa mi páčila, bola som zvedavá na filmové spracovanie. Ak si o tejto knihe/filme ešte nepočul/a, tu je krátka anotácia: V roku 2045 je Zem v hroznom stave. Ľudia žijú v karavánoch, ktoré spolu tvoria niekoľko poschodí a ich životné podmienky nie sú bohvieaké. Z tohto dôvodu všetci utekajú do virtuálnej reality zvanej OASIS, kde môžu byť kýmkoľvek a robiť čokoľvek - je to jednoducho raj pre ľudstvo. Túto hru vytvoril James Halliday spolu s Ogdenom Morrowom. Keď James Halliday zomrie, pre hráčov zanechá odkaz, v podobe jeho avatara, v ktorom hovorí, že kto nájde tri zlaté vajcia, ukryté v OASIS, celý tento virtuálny raj patrí jemu.  A práve tu sa začína dobrodružstvo nášho hlavného hrdinu Wadea Wattsa. Film bol plný úžasných efektov, ktoré priam pohltili moje oči, ale aby som povedala pravdu, kniha bola omnoho lepšia. Možno som len mala vysoké očakávania, ale trochu ma to sklamalo.


///

Ako posledný bod tohto článku by som rada zrecenzovala knihu, ktorú som za tieto dva týždne prečítala (popravde, prečítala som ju za pol hodinu, taká bola krátka). Volá sa Všetci by sme mali byť feminist(k)ami od Adicihie Ngozi Chimamanda (toto meno sa neodvažujem skloňovať). Ako už z názvu vyplýva, kniha bola o feminizme a o otázkach, ktoré mnohí z nás ignorujú. Čo je to vlastne feminizmus? Sú skutočne všetky feministky naštvané ženy, ktoré by chceli vládnuť svetu a podrobiť si mužov? Odpovede na tieto otázky a na omnoho viac dostanete práve v tejto knihe. Mne dala mnoho. Už dlho sa sama seba označujem za feministku a myslím si, že by to mal robiť každý. Niekde (už neviem kde) som počula, že buď si feminista alebo idiot. Odfrkol/odfrkla si si práve a odsúdil/a si ma za tieto slová? Prečítaj si túto knihu a pochopíš.



Napriek tomu, že mám v mobily desiatky uložených citátov, o ktorých by sa dalo písať a i napriek tomu že som tento článok plánovala omnoho dlhší, myslím, že niet viac čo povedať.
A aký si mal/a Ty tieto dva týždne? Čo si videl/a a čítal/a? Podeľ sa v komentári!

Anhale

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára