Forgotten how to fly

Pozri sa von oknom. Áno, hneď teraz. Nečakaj, než dočítaš článok. Pozri sa von oknom a až potom pokračuj v čítaní...


Čo vidíš?
Možno budovu, možno cestu, možno ľudí...

Pozri sa hore.
Čo vidíš?
Slobodu...

...Je takmer na dosah... a pritom tak ďaleko.
Moja myseľ už odjakživa lietala kdesi v oblakoch. Niekedy som sa prirovnávala k tým voľným vtákom, ktorí sa vznášali vo výšinách a potom sa prudko spustili na zem a zabrzdili, keď to bolo už takmer neskoro. Ale vždy to stihli. Obdivovala som ich; obdivovala som ich spev, hoci som mu nerozumela; obdivovala som ich let, hoci som nepoznala ich destináciu; obdivovala som ich zvedavý pohľad, hoci som nikdy nevedela, či je naozaj zvedavý.

Raz sa Picassa niekto opýtal, čo jeho maľby znamenajú. Povedal: "Vieš, o čom spievajú vtáci? Nie. Ale aj tak ich počúvaš."

Jeho slová mi rezonujú v mysli vtedy, keď hľadím von oknom, hore, tam, kde sa čnie sloboda, no ja sa jej nedokážem dotknúť.
Jeho slová mi rezonujú v mysli vtedy, keď zavriem oči a počujem ten nezrozumiteľný spev, ktorý tak obdivujem.
Jeho slová mi rezonujú v mysli vtedy, keď zavriem oči a jediné, čo cítim je prázdnota.

Posledných niekoľko týždňov nie som sama sebou. Neuvedomovala som si to predtým, ale teraz to už viem - rozumiem tomu. Hoci som sa cítila prázdna, myslela som si, že to čoskoro prejde, ale pravda je, že to neprechádzalo, práve naopak. Zhoršovalo sa to. Prázdnota sa rozširovala do každého kúta môjho tela a ja som ju ignorovala.

Tomu je koniec.

Už viem, kde je chyba a viem, ako ju môžem napraviť. Nebude to ľahké, ale stojí to za to. Pretože ja... ja som zabudla lietať; zabudla som byť tým vtáčikom, ktorý sa mysľou dotýkal slobody, skúmal ju ako tú najvzácnejšiu knihu a obdivoval ju ako toho najlepšieho priateľa. Zabudla som na to. A mrzí ma to.
Viem, že mnohí z nás a možno i Ty, ktorý/á to práve teraz čítaš, si zabudol/zabudla ako lietať. Možno sa cítiš prázdny/a a ignoruješ to. Myslíš si, že to čoskoro prejde. Možno je to len čosi rušivé v tvojej mysli, čo odsúvaš ďalej a ďalej a myslíš si, že na to zabudneš.
Omyl.
Vysuň to z toho zaprášeného kúta a zober to do ruky. Zhrabni to a drž. Pevne to drž, objím to a príjmi to. Pretože to si ty. Tá bolesť, tá prázdnota, tie pokazené krídla... to si ty.
A vieš, ako opravíš tie krídla? Nie?
Jednoducho a zároveň ťažko.

Odpusť si....

...všetko.

A venuj sa viac samému/samej sebe. Vždy. Zaslúžiš si to. Zaslúžiš si lietať, zaslúžiš si žiť, zaslúžiš si to všetko.

"I promise, I promise from this day forward I will be a better me, I feel it, I feel it taking over, remembering how to be free." - Clay, Forgotten how to fly

Anna Hale